Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ
Názov: Dobrodružné výpravy do krajov poznania
Motto: Škola nesmie byť miestom sĺz, bludiskom a drinou,
ale hrou, hostinou a rajom“ .( J .A .Komenský)
Vzdelávací program
Stupeň vzdelania: ISCED 1
Dĺžka štúdia: štyri roky
Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma – denná
Druh školy: štátna
Predkladateľ
Názov školy: Základná škola - Alapiskola Cestice 70
Adresa: 04471 Cestice 70
IČO: 710061404
Riaditeľ školy: Mgr. Mária Majorošová
Kontakty: telefón 055/4648209
3. Zriaďovateľ
Názov: Obecný úrad Cestice
Adresa: Cestice
Kontakt: 055/4648207 ocu-cestice@stonline. sk
4. Platnosť dokumentu: od 25.8.2016
Prerokovaný pedagogickou radou dňa : 25.8.2016
Predložený zriaďovateľovi dňa: 5. 9.2016
Prerokovaný Radou školy dňa: 5. 9.2016
1.Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania
Štátny vzdelávací program predstavuje záväzný národný rámec pre primárne vzdelanie – 1. stupeň základných škôl. Reprezentuje prvú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania. Je východiskovým dokumentom na prípravu školských vzdelávacích programov, ktoré predstavujú druhú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania.
Štátny vzdelávací program (ďalej aj „ŠVP“) vychádza z demokratických a humanistických hodnôt spoločnosti. Na ich základe vymedzuje vzdelávacie štandardy poskytovaného vzdelávania v cieľovej, výkonovej a obsahovej rovine, ktoré tvoria východisko k osvojovaniu a rozvíjaniu funkčných kompetencií žiakov. Prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferuje kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Súčasne s týmto prístupom podmieňuje svoju realizáciu uplatňovaním motivačných učebných postupov a vytváraním podporujúcej sociálnej klímy v škole. Kladie dôraz na kvalitu školy, ktorá uplatňuje vonkajšiu a vnútornú evalváciu procesov a výsledkov.
Cieľom ŠkVP je podporovať také kognitívne činnosti, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, skúmanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napríklad výsledkov pokusu alebo experimentu, interpretácie či vytvárania rôznorodých verbálnych, obrazových a grafických textov, ktoré tvoria sociálny a kultúrny svet.
Vytváranie uvedených kognitívnych činností možno všeobecne zhrnúť najmä do týchto oblastí výchovy a vzdelávania:
Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. 1. stupni sa vyvážene venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoja žiakov. Toto hľadisko sa premietne do všeobecných cieľov:
Škola umožňuje všetkým žiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo
všetkých všeobecno-vzdelávacích a odborných predmetoch. Dáva šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech.
Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup k vzdelávaniu.
Výchovno-vzdelávaciu činnosť budeme smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy.
Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného sa celoživotne vzdelávať. Usilovať sa o zvýšenú gramotnosť žiakov v oblasti IKT.
Zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov.
Formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie.
V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.
Formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie.
V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.
Hlavnou črtou výchovy a vzdelávania na našej škole bude:
♦ humanizácia školy a vzťahov v nej
♦ výchova vedená v duchu vzájomnej úcty, tolerancie a porozumenia, pochopenia slobody a
osobnej zodpovednosti
♦ dosiahnuť vysokú mieru tolerancie k názorom iných
Predpoklady k tomu nám dávajú pestrý sociálne zložený žiacky kolektív. Učiť sa žiť vedľa seba, vedieť využívať svoje práva pri rešpektovaní práv ostatných, ostáva naďalej nosnou výchovnou myšlienkou.
Budeme sa snažiť predchádzať negatívnym vplyvom súčasnej doby ako sú drogy, teror a násilie, kriminalita, záškoláctvo, šikanovanie, nenávisť a podobne.
Sústavne a cieľavedome sa budeme podieľať na vytváraní zdravého, ekologicky čistého a estetického prostredia školy.
Materiálnymi hodnotami sa budeme podieľať na vytváraní vhodných podmienok pre pokojnú a tvorivú prácu našich žiakov, pedagógov a ostatných zamestnancov školy.
Budeme podporovať talentovaných a nadaných žiakov, individuálnym prístupom a zapájaním do súťaží a olympiád.
Zvýšenú pozornosť budeme venovať slaboprospievajúcim žiakom v spolupráci s rodičmi, s PPP, individuálnym prístupom zvyšovať ich vzdelávaciu úroveň.
Budeme sa usilovať o zabezpečenie duševného a telesného vývoja detí, o rozvíjanie mravnej, etickej, estetickej a telesnej kultúry. Budeme u detí pestovať morálno-vôľové vlastnosti, citovú výchovu, utvárať dobré vzťahy medzi chlapcami a dievčatami, medzi vekovo rozdielnymi deťmi, formovať kladný vzťah k práci, viesť ich k ochrane životného prostredia.
Budeme sa snažiť vytvárať vhodné podmienky pre záujmovú činnosť žiakov školy.
Stupeň vzdelania – ISCED 1 - po ukončení 4.ročníka:
Žiak získa primárne vzdelanie.
Absolvent 1.stupňa ZŠ by mal :
● robiť dobré meno škole
● vytvárať dobré medziľudské vzťahy
● vedieť hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti
● byť schopný starať sa i o svoje fyzické i psychické zdravie, vedieť uzatvárať kompromisy,
● byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojiť si
metódy štúdia a práce s informáciami,
● mať schopnosť vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu a chrániť umelecké prejavy,
● byť si vedomý svojich kvalít
Výchovno-vzdelávacie stratégie (VVS) školy sa zameriavajú na rozvoj kľúčových kompeten-
cií žiakov a sú v súlade so zámermi školy a ŠVP. Súhrn metód, foriem a spoločne uplatňovaných postupov je učiteľmi uplatňovaný podľa momentálnych požiadaviek a možností žiakov a školy tak, aby smerovali k rozvoju všetkých kľúčových kompetencií žiaka a naplnenia profilu absolventa našej školy.
Preferovanými metódami sú tímová a samostatná práca, prezentácia a obhajoba výstupov
a uplatňovanie IKT vo všetkých oblastiach školskej práce.
Sústredíme sa na celoročné aktivity prostredníctvom ročníkových projektov.
Pozornosť bude venovaná žiakom z málo podnetného prostredia a žiakom so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami v spolupráci so zriaďovateľom a príslušnými úradmi.
Zameriame sa na vyhľadávanie a rozvoj talentu a nadania žiakov v rôznych oblastiach
zapojením sa do súťaží, olympiád.
Kompetencia k celoživotnému učeniu sa:
Øučitelia zadávajú úlohy vyžadujúce myslenie a samostatnú prácu. Poskytnú žiakom dostatok
času vo všetkých oblastiach vyučovania,
Ø učitelia požívajú metódy a formy primerané veku a schopnostiam žiakov,
Ø učitelia vytvárajú pozitívnu atmosféru v kolektíve, umožnia vzájomnú spoluprácu žiakov
na rôznej úrovni,
Øučitelia kladú dôraz na pozitívnu motiváciu žiaka,
Ø učitelia umožnia žiakom vlastné hodnotenie a plánovanie svojej domácej činnosti,
Ø učitelia ponúknu žiakom rôzne zdroje informácií, nekladú dôraz len na vlastný výklad,
Ø pri vyučovaní sa zamerajú na rozvoj čitateľskej gramotnosti a schopnosti vyhľadávať
a spracovávať informácie.
Kompetencia sociálno-komunikačná:
Ø učitelia rozširujú slovnú zásobu žiakov používaním vhodnej odbornej terminológie
s prihliadnutím na vek žiakov,
Ø učitelia pozitívne hodnotia vhodne formulované, samostatné závery a odpovede žiakov,
kladú dôraz na ucelené verbálne a písomné výpovede,
Ø učitelia umožňujú žiakom klásť otázky a diskutovať k téme, pričom si vzájomne
stanovia pravidlá diskusie,
Ø pri komunikácii so žiakmi učitelia dodržujú základné etické normy a vyžadujú ich aj od
žiakov,
Ø učitelia umožnia žiakom prezentáciu výsledkov práce s možnosťou diskusie a obhajoby.
Kompetencia uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti
poznávania v oblasti vedy a techniky:
Ø učitelia umožňujú používať škálu informačných a komunikačných technológií na
riešenie praktických problémov každodenného života,
Ø učitelia pozitívne hodnotia používanie metód prírodných vied, hypotézy
a formulovanie záverov,
Ø učitelia umožňujú používanie kalkulačiek, tabuliek, prehľadov a súhrnov poučiek,
vzorcov a značiek na vyučovaní, ak to vyžaduje charakter práce,
Ø učitelia kladú dôraz na analytické typy úloh, aktivity, laboratórne práce a pozorovania.
Kompetencia v oblasti komunikačných technológií:
Ø učitelia umožnia žiakom používať informačné a komunikačné technológie pri príprave,
získavaní a spracovaní informácií,
Ø učitelia používajú vo vyučovaní informačné a komunikačné technológie s prihliadnutím
na účelnosť a vhodnosť,
Ø učitelia umožnia prezentovať výsledky vlastnej práce s využitím IKT.
Kompetencia riešiť problémy:
Ø učitelia zaraďujú do vyučovania modelové príklady a situácie,
Ø učitelia zadávajú žiakom rôzne typy úloh, pričom kladú dôraz na analytické myslenie,
zovšeobecnenie a konkretizáciu, porovnávanie a triedenie poznatkov a abstraktné
myslenie podľa veku žiakov,
Ø učitelia usmerňujú žiakov na vyhľadávanie súvislostí, používanie medzipredmetových
vzťahov a získavanie dodatočných a rozširujúcich informácií,
Ø učitelia podporujú rôzne myšlienkové a pracovné postupy pri riešení úloh,
Ø učitelia usmerňujú žiakov k tímovej spolupráci pri riešení problémov, ku konštruktívnej
diskusii a kooperatívnemu riešeniu konfliktov,
Ø učitelia pozitívne motivujú žiakov pri riešení problémov, nesprávne riešenia a závery
nezavrhujú, upozornia na chyby,
Ø učitelia kladú dôraz na plánovanie práce, dokončenie zadaní a dodržiavanie
termínovaných úloh.
Kompetencie občianske :
Ø triedni učitelia komunikujú so žiakmi o dianí v triede, umožňujú riešenie úloh
a problémov tajným hlasovaním,
Ø učitelia rešpektujú sociálne, kultúrne, náboženské a etnické individuality žiakov a vyžadujú to aj od celého žiackeho kolektívu,
Ø učitelia vyžadujú od žiakov spoluprácu a prevzatie spoluzodpovednosti za klímu v triede aj v škole, pracovné a životné prostredie, pričom sa žiaci aktívne podieľajú na úprave prostredia triedy a školy,
Ø učitelia pozitívne hodnotia vzájomnú žiacku pomoc a humanitné činy žiakov v škole aj mimo nej.
Kompetencie sociálne a personálne:
Ø učitelia a žiaci spoločne stanovia pravidlá spolupráce v jednotlivých predmetoch,rešpektujúc individuálne potreby žiakov a ciele vyučovania,
Ø učitelia dávajú žiakom možnosť na sebahodnotenie a hodnotenie iných žiakov, pričom dohliadajú na rešpektovanie etických noriem a zásad hodnotenia,
Ø učitelia dbajú na zapojenie všetkých žiakov do práce a možnosť ich prezentovania,
Ø učitelia pozitívne hodnotia spoluprácu a vzájomnú pomoc žiakov v skupine,
Ø učitelia umožňujú žiakom podľa ich schopností a veku podieľať sa na plánovaníčinnosti skupiny, vyžadujú prevzatie primeranej zodpovednosti za výsledok práce a samostatnosť pri práci.
Kompetencie pracovné :
Ø učitelia vhodne usmerňujú žiakov k získavaniu poznatkov, zručností a schopností s cieľom prípravy na budúce povolanie,
Ø učitelia oboznámia žiakov a trvajú na dodržiavaní bezpečnostných pravidiel a predpisov pri vyučovaní, pri práci v špecializovaných učebniach (školský pozemok, telocvičňa, počítačová učebňa...),
Ø učitelia oboznámia žiakov s bezpečnými pracovnými postupmi, návodmi na používanie,
novou pomôckou alebo materiálom, aby žiaci mohli v prípade potreby pracovať
samostatne,
Ø učitelia organizujú exkurzie, výlety a besedy so zameraním podporiť uvedomelú
prípravu na povolanie,
Ø učitelia zaraďujú do vyučovania úlohy z praxe a bežného života.
Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry:
Ø učitelia umožňujú žiakom vyjadrovať svoje pocity a vnemy umeleckými spôsobmi,
Ø učitelia rešpektujú pri vyučovaní a hodnotení žiakov v umeleckých predmetoch
individuálne schopnosti žiakov,
Ø učitelia organizujú v spolupráci so žiakmi výlety a exkurzie s cieľom poznávať umenie
a kultúru vo všetkých podobách,
Ø učitelia umožnia žiakom prezentovať výsledky umeleckej činnosti na verejnosti
primeraným spôsobom,
Ø učitelia sa v kontakte so žiakmi správajú podľa pravidiel etikety, primerane situáciám
a vyžadujú to aj od žiakov.
Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika vyučovacích predmetov. Zabezpečuje nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjať medzipredmetové vzťahy. Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety sú zahrnuté a rozpracované v jednotlivých ročníkoch.
Hlavným cieľom prierezových tém je zamerať sa na rozvoj verbálnej a neverbálnej komunikácie, naučiť žiakov argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať samého seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať samého seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt.
Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Okrem toho sú konkrétne rozpracované vo výchovno-vzdelávacích plánoch.
Na úrovni primárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program prierezové témy, ktoré sme v nezmenenej podobe prijali do školského vzdelávacieho programu:
4.2.1 OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ
Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie,
agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove.
Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete náboženská výchova, ale v našej škole sa neoddeliteľne rozvíja aj počas ITV blokov, pri realizácii prvkov tematického vyučovania a projektovom vyučovaní.
4.2.2 VÝCHOVA K MANŽELSTVU A RODIČOVSTVU
Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby si žiak:
. osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
. získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov;
. uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom každodennom živote.
4.2.3 ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA
Environmentálna výchova je prierezová téma, ktorá sa prelína všetkými predmetmi, ale najmä prvoukou, prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou a informatickou výchovou.
Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete.
Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.
Organizačne je súčasťou vyučovania jednotlivých predmetov, ale realizuje sa aj formou projektového vyučovania.
4.2.4 MEDIÁLNA VÝCHOVA
Žiaci sú už vo veku 7 - 11 rokov vystavení vplyvom médií – nielen elektronických ale aj tlačených - rôznych časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov mediálnu kompetenciu, ktorá by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, primerane veku sa v ňom orientovali.
Cieľom tejto témy je formovať schopnosť detí primerane veku posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.
Prierezová téma mediálna výchova je súčasťou všetkých predmetov, najmä informatickej výchovy a bude sa realizovať aj formou projektového vyučovania.
4.2.5 MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.
Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúry vo svojom okolí.
Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.
Multikultúrna výchova je začlenená do humanitných a spoločenskovedných predmetov, je možné ju rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch, vrátane informatickej výchovy. Je prirodzenou súčasťou výučby materinského a cudzieho jazyka.
4.2.6 REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA
V rámci regionálnej výchovy pozornosť žiakov zameriavame na to, aby poznali históriu a kultúru vlastnej obce a okolia – na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj – kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko – objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria – cestujeme po Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska.
Cieľom danej prierezovej témy je oboznámiť žiakov s tradičným živým a hodnotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.
4.2.7 DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE
V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy.
Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:
♦ pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
♦ sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
♦ uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod.,
♦ spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
♦ schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
♦ schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
♦ pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
♦ uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.
Dopravnú výchovu realizujeme začiatkom školského roka formou projektového vyučovania a v priebehu školského roka prostredníctvom edukačných programov, tém obsahu iných predmetov a v rámci dopravnej výchovy na dopravnom ihrisku v Košiciach
4.2.8 OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA
Ochrana života a zdravia (ďalej OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách.
V podmienkach našej školy sa prierezová téma napĺňa v jednotlivých predmetoch počas celého školského roka, projektovým vyučovaním na začiatku a v priebehu školského roka a športovými hrami organizovanými jedenkrát ročne.
Prierezovú tému napĺňa obsah :
♦ riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana,
♦ zdravotná príprava,
♦ pohyb a pobyt v prírode.
4.2.9 FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ
Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to množstvo schopností, ktoré sú podmienené mnohými premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie.
K základnému rámcu finančnej gramotnosti ako celospoločenskej osvety vedieme žiakov:
- k fungovaniu jednotlivca a rodín v ekonomickej oblasti,
- k pochopeniu otázky bohatstva a chudoby,
- k hodnotovej orientácii k peniazom,
- k modelom zabezpečenia jednotlivca a rodín peniazmi s uvedením príkladov extrémov,
- k osobným a rodinným modelom zabezpečenia životných potrieb.
Kompetencie sa postupne zameriavajú na minimálnu úroveň, až do momentu absolvovania strednej školy. Témy, celkové a čiastkové kompetencie opisujú a sú vybrané tak, aby žiaci získali poznatky, zručnosti a skúsenosti z oblasti finančnej gramotnosti. Celkovo sú Témy zoradené do siedmych vybraných kategórií finančnej gramotnosti. Absolventi ISCED I by mali zvládnuť úroveň 1.Pri výchovno-vzdelávacom procese sa učitelia zameriavajú na to , aby žiaci zvládli čiastkové kompetencie a najmä základné pojmy. Učitelia majú možnosť využívať “Národný štandard finančnej gramotnosti” vydaný ministerstvom školstva a financií SR a webové sídla: http://www.dolceta.eu/, www.cfme.net.
Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho ročníka. Je nevyhnutné ich chápať ako základné východisko k mnohostrannej výučbe. Požiadavky sú formulované ako kompetencie, ktorých súčasťou sú vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah.
Stanovené štandardy si učitelia môžu špecifikovať s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti žiakov. Vzdelávací štandard treba chápať v tom zmysle, že žiak nemá byť pasívnym vo výučbe a konzumentom hotových poznatkov, ktoré si má len zapamätať a následne zreprodukovať, ale aj vytvárať ich v aktívnej činnosti.
Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov v ŠVP podľa ročníkov a vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín. Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu sme konkrétne rozdelili hodinové dotácie a voliteľné hodiny existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP a v 1.a 2.ročníku sme vytvorili nový vyučovací predmet HRAVÝ ANGLICKÝ JAZYK (ďalej HAJ) ktorému sme pridelili časovú dotáciu.
INOVOVANÝ RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN
.